Sme s manželkou 20 rokov – 10 rokov chodenia 10 rokov manželia. Stretli som sa mladí. Stredná škola, VŠ prvá práca a než sa človek postaví na vlastné nohy. Vzťah bol podľa môjho bezproblémový, do nejakých 10 rokov vzťahu asi 3 mesiace po zasnúbení mi povedala že si chce dať pauzu na chvíľu aby si ujasnila či je to to čo naozaj chce. Budu spolu stále chodiť ale nebudu sa mesiac vídať. Nechápal som ale nič iné som na výber nemal počas toho mi nasadila parohy a potom teda že sa ku mne chce vrátiť že jej chýbam atď. Súhlasil som pretože som nechcel zahodiť tak dlhý vzťah a mal pre podmienok dotyčného úplne blokovať a presťahovať sa preč.
Nejakú dobu som k nej hľadal späť stratenú dôveru. Zaobstarali som si bývanie, zariadili ho a stihli aj splatiť. Každý rok som jazdili na rôzne predĺžené víkendy a raz ročne k moru a na hory. Poslednou dobou som uvažovali že už by bolo dobré si zaobstarať drobca. Ale posledné 3 mesiace sa mi zdala iná uponáhľaná, roztržitá, nič nestíhala. A posledný mesiac trochu ľadový ňufák, stále na telefóne alebo na pive pri kamarátke. Jedného rána mi uhla hlavou keď som jej chcel dať pusu. Tak som sa pýtal čo sa ako deje nech mi to povie že sme spolu už strašne dlho a že sa mužom baviť úplne o čomkoľvek.
Nechcela s tým, že to nie je vhodná doba. Po mojom naliehaní že vhodná doba nie je nikdy ju vyhŕkli slzy do očí a že sa bojí že mi strašne ublíži. To už som pomaly tušil, že je zle. Oznámila mi že si našla priateľku (tú ku ktorej chodila na pivo) a že je medzi nami koniec že sa sníva cíti skvele a že tomu vzťahu chce dať šancu. Absolútne toto nedokážem pochopiť! Keď som sa pýtal čo je teda zle alebo čo? Tak mi bolo povedané, že jej v našom vzťahu niečo chýbalo, že nič nehľadala a že nechápe, že to našla u ženy, že si ako lesba nepríde. Na otázku čo jej chýbalo, mi oznámila že sem sa sníva málo rozprával o mojich vnútorných pocitoch (neviem asi nemám hlad, smäd?) že som jej nehovoril že ju milujem.